RNDr. Tatiana Čermáková, rod. Piatková
(* 31. 5. 1956, † 27. 8. 2021)
Každý, kdo se v oboru včelařství pohybuje, se s pracemi či přednáškami paní doktorky Tatiany Čermákové musel setkat. Téměř 40 let pracovala jako výzkumný a vývojový pracovník Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku. V letech 2014-2018 tento ústav vedla. Ve svých pracech se mimo jiné věnovala škodlivosti neonikotinoidů, kvalitě včelích produktů a jejich prospěšnému vlivu na lidský organismus. Ministerstvo zemědělství SR schválilo udělení Ceny ministra – zlatá medaile za celoživotní dílo. Toto ocenění si však již nepřebere.
Čest její památce.
Z profesního života
Vzdelanie
VŠ – Prírodovedecká Fakulta UK Bratislava, odbor biológia-chémia (ukončené 1982)
Postgraduálne štúdium – Chemicko-technologická fakulta SVŠT Bratislava (1982-1984)
Prax
- SOU kožiarske v Liptovskom Mikuláši (1.9.1981 – 31.12.1981), pedagóg
- Ústav včelárstva v Liptovskom Hrádku ( 1.1.1982 - 30.4.2019), pracovala ako výskumný a vývojový pracovník, vedúca ÚVč 2014 – 2018
- cca od r. 2018 Univerzita tretieho veku pri Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, vedenie kurzu „Včelie produkty pre výživu, zdravie i krásu“.
Členstvo
- Členka odbornej komisie MPRV SR pre prípravky na ochranu rastlín a aplikačné zariadenia na ochranu rastlín (1993 – 2019)
- Predsedníčka Uznávacej komisie MPRV SR pre plemenné chovy včiel
- Členka Mendelovej společnosti pro včelařský výzkum, z.s. v Brne
- Členka Slovenskej apiterapeutickej spoločnosti
- Členka Slovenskej rastlinolekárskej spoločnosti
- Členka komisie pre chov a choroby včiel pri ŠVS SR
- Členka komoditnej rady MPRV SR pre včely, med a včelie produkty
- Členka komoditnej rady MPRV SR pre olejniny
- Členka redakčnej rady odborného časopisu Včelár
okrem toho bola
- Expertom pre pôdohospodárske poradenské služby MPRV SR (2000 – 2019)
- Odborným garantom akreditovaných vzdelávacích programov Včelie produkty, Apiterapia, Senzorické hodnotenie medu a lektorkou Slovenského zväzu včelárov a mnohých ďalších akreditovaných kurzov pre včelárov.
Od začiatku svojej práce na Ústave včelárstva sa venovala problematike vplyvu životného prostredia na včely a včelie produkty pričom sa špecializovala na ťažké kovy v priemyselne exponovaných oblastiach Slovenska, exhaláty z automobilovej dopravy a riziká vyplývajúce z používania pesticídov v poľnohospodárstve.
Veľmi významným bol jej výskum v oblasti rizík vznikajúcich používaním prípravkov na ochranu rastlín. Prostredníctvom peľu potvrdila negatívny dopad jednej skupiny insekticídov na včelstvá. Tento poznatok bol prezentovaný na Apimondii v Montpellier v roku 2009 a odštartoval širokú diskusiu o škodlivosti neonikotinoidov a ďalších pesticídov na včely. Práve na základe týchto informácií sa začal proces zmeny legislatívy pre hodnotenie rizík používania prípravkov na ochranu rastlín na včely v rámci celej EÚ.
Bola zodpovednou riešiteľkou a koordinátorkou mnohých rezortných projektov výskumu a vývoja a úloh odbornej pomoci so zameraním na včelárstvo, hlavne na kvalitu a využitie včelích produktov.
Jej hlboké poznatky a skúsenosti v riadení rizík a procesov kontroly v oblasti včelárstva, rizík pesticídov, kvality a bezpečnosti potravín sa odzrkadlili na jej nespočetnej lektorskej, prednášateľskej, poradenskej a expertíznej činnosti, ako aj na tvorbe legislatívnych predpisov.
Bola jej navrhnutá a ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR aj schválená „Cena ministra – zlatá medaila za celoživotné dielo“, ktorá jej z dôvodu Covid pandémie nestihla byť odovzdaná.
Z osobního života
Narodila sa 31. 5. 1956 v Liptovskom Mikuláši otcovi Peterovi Piatkovi a matke Štefánii, rodenej Iľanovskej, ako druhé dieťa. Po základnej škole v Závažnej Porube a v Okoličnom odišla na internátnu zdravotnícku školu do Banskej Bystrice. Odtiaľ pokračovala v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré úspešne zakončila titulom Doktor prírodných vied v roku 1981. Po štúdiu učila na Strednom obchodnom učilišti kožiarskom v Liptovskom Mikuláši. Ako učiteľka bola veľmi obľúbená a priateľstvá nielen z tohto obdobia pretrvali po celý život. Od roku 1982 pôsobila na Výskumnom ústave včelárskom v Liptovskom Hrádku ako výskumníčka, zástupkyňa riaditeľa a riaditeľka až do odchodu do dôchodku v roku 2019. V roku 1984 sa vydala za Květoslava Čermáka, strávili spolu 17 rokov a vychovali 2 synov, Petra a Milana. Jej výchova bola vždy vľúdna, vrúcna a obetavá. S láskou v synoch vytvorila vieru a pocit istoty, že sa majú na koho obrátiť, že tu pre nich vždy bude, a že sa majú kam vrátiť. Svoju typickú obetavosť prejavila i pri starostlivosti o svoju dlhodobo vážne chorú mamu, ktorú doopatrovala s láskou.
Celý život sa venovala prírode a jej ochrane, osobitne včelám a včelím produktom. Má za sebou množstvo publikácií pre odbornú i laickú verejnosť, jej prednášky boli veľmi vyhľadávané a kým jej to jej zdravotný stav umožňoval, snažila sa predať čo najviac svojich vedomostí a skúseností.
Veľmi rada trávila čas v prírode a spoznávala rôzne kúty Slovenska. Tešila sa, že si na dôchodku užije veľa spoločných chvíľ s vnučkou Emilkou, že napíše knihu o bylinkách a bude mať čas venovať sa iným záľubám. Bohužiaľ jej plány zhatila závažná choroba.
Zomrela v Liptovskom Mikuláši v piatok večer 27.8.2021 vo veku 65 rokov.